gustav

P o n á s p o t o p a ?

Pojem k r e s ť a n s k ý neoslovuje každého rovnako, no málokto nerozumie významu slova n e k r e s ť a n s k y .

A nekresťansky je žiť na úkor našich potomkov, zadlžovať nás i ich nad únosnú mieru a „prejedať“ príjmy a všeobecne zdroje bežnými výdavkami.
Pripúšťam účelové, najmä kapitálové úvery, kde je stanovený čas a spôsob splácania s limitom návratnosti. Neefektívne míňanie, obzvlášť priživovanie sa rôznych spriaznených skupín je jednou z týchto príčin.

Dlh nám „utešene“rastie a žiadna politická strana nemá v programe jeho
konkrétne riešenie- svetlo na konci tunela a domnievajú sa , že to svetlo sa samo objaví. Nanajvýš je tu snaha o vyrovnaný rozpočet, o rok, dva atď
Evidovaný dlh je v súčasnosti 41 mld eur- podľa ARDALu ( Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity – 7 6OO eur na obyvateľa) a štát zaň platí 1,2 mld eur ( cca 3 %), tj. 222 eur ročne na obyvateľa. Profitujú z toho bohatšie európske štáty a odvodene i ich dôchodcovia. Tzv. dlhová brzda od 50 do 60 % k HDP je skôr ochranou investorov pred neuváženým zadlžovaním a nemožnosťou splácať poskytnuté investície. Čo by sa s tým malo urobiť? Nič mimoriadne, prestať sa zadlžovať a začať splácať. Zadlžuje sa prostredníctvom finančnej i politickej korupcie -populizmus , p l y t v a n í m všemožného druhu. Podporou spriaznených skupín a neefektívnym hospodárením, často zanedbaním povinnosti pri správe cudzieho majetku. Avizovaný vyrovnaný rozpočet v roku 2018 je len politickým prianím. Stále zostáva splácať verejný dlh navyšujúci sa ročne o 3 %, za desať rokov mohol by vzrásť na cca 60 mld eur. Pri politickej vôli splatiť ho za 20 rokov by nás to ročne stálo cca 3 miliardy eur. S týmto nelichotivým problémom sa nechce nikto seriózne zaoberať. A peňazí nie je stále nadostač. Už otrepane sa spomína školstvo a zdravotníctvo. Osobne v školstve mám 6 blízkych rodinných príslušníkov. Ich platy sú aké sú, no plytvá sa inde, okolo 15 príspevkových organizácií -pritom učebnice sa zadávajú externe, a niekedy i zbytočne, čo sa mení na fyzike či geografii a pod.. I v zdravotníctve – výstavba novej nemocnice v Bratislave, pritom existujúce nie sú kapacitne využité. „Divadlá“ s výberovými konaniami a iné .

Na dôvažok pripomeniem odvodové a daňové zaťaženie zamestnancov. Aby sa to nezdalo ľudom príliš vysoké, použila sa jednoduchá finta. Odvody sa rozložili na zamestnávateľa- 35,2% a zamestnanca- 13,4%, spolu 48,6 % . V konečno dôsledku sa síce cena práce nemení, iba komplikuje účtovný výpočet a administratíva. Pri hrubej mzde napr. 900 eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch 317 eur, teda práca zamestnanca ho stojí 1217 eur .
Zamestnanec zaplatí na odvodoch 121 eur + daň 19 % (148 eur – 70 eur nezdaniteľné),teda čistú mzdu 7O1 eur. Z 1217 eur ceny práce dostane zamestnanec 701 eur, t,j,58 %., a to je zdieranie.
Pre úplnosť, mojim zámerom nebolo zatiaľ meniť sadzby odvodovo – daňového zaťaženia ,iba poukázať na jeho výšku (minimálne zrušiť rezervný odvod 4,75%- v programe je vyššia vymožiteľnosť práva). V konečnom dôsledku zahrnúť odvody a dane v jednej sadzbe.

RNDr. August H á j i k
nezávislý technokrat