Všeobecne prijateľným postojom by mala byť s o l i d a r i t a a
i n d i v i d u a l i z m u s , a to so zreteľom ako na p l a t i t e ľ a dôchodkových
odvodov, tak i na p o b e r a t e ľ a dôchodkových dávok.
Podstatnými otázkami sú č a s platenia odvodov a poberania dôchodku a
v ý š k a týchto odvodov a dôchodkov.
Z a č i a t o k poberania starobného dôchodku môže byť :
a) v š e o b e c n ý – po dožití dôchodkového veku, v súčasnosti 62 rokov, v budúcnosti
vychádzajúc z pomeru dôchodková k produktívnej dobe (v súčasnosti 16 rokov : 40 rokom
= 4: 10), teda s predlžovaním priemerného veku dožitia by sa úmerne mohol zvyšovať i dôchodkový vek, i nemusí, podľa sily ekonomiky.
b) i n d i v i d u á l n y – po odpracovaní určitého počtu rokov – k aktívnej účasti na chode
spoločnosti ( min.15-25 rokov) a po odvedení dostatočnej sumy na výplatu aspoň minimálneho
starobného dôchodku po dobu do priemerného veku dožitia.
Ženy bonifikovať podľa počtu detí.
V rámci starobných dôchodkov by bolo potrebné zaviesť a definovať m i n i m á l n y
starobný dôchodok a s o c i á l n y starobný dôchodok.
M i n i má l n y starobný dôchodok by sa mohol určiť z minimálnej mzdy – 60 až 70%,
S o c i á l n y starobný dôchodok by sa mohol poskytnúť poberateľovi, ktorý si nenašetril
na minimálny starobný dôchodok, zvýšený o čiastku z odvedených odvodov.
S o l i d a r i t a je vyjadrená jednak v rozdieli dĺžky poberania dôchodku medzi dlhšie a kratšie žijúcimi