gustav

Všeobecne prijateľným postojom by mala byť   s o l i d a r i t a   a

i n d i v i d u a l i z m u s , a to so zreteľom ako na  p l a t i t e ľ a  dôchodkových

odvodov, tak i na  p o b e r a t e ľ a  dôchodkových dávok.

Podstatnými otázkami sú  č a s  platenia odvodov a poberania dôchodku a

v ý š k a  týchto odvodov a dôchodkov.

Z a č i a t o k  poberania starobného dôchodku môže byť :

a)  v š e o b e c n ý  –   po dožití dôchodkového veku, v súčasnosti 62 rokov, v budúcnosti

vychádzajúc z pomeru dôchodková k produktívnej dobe (v súčasnosti 16 rokov : 40 rokom

= 4: 10), teda s predlžovaním priemerného veku dožitia by sa úmerne mohol zvyšovať i dôchodkový vek, i nemusí, podľa sily ekonomiky.

b)  i n d i v i d u á l n y  –  po odpracovaní určitého počtu rokov – k aktívnej účasti na chode

spoločnosti ( min.15-25 rokov) a po odvedení dostatočnej sumy na výplatu aspoň minimálneho

starobného dôchodku po dobu do priemerného veku dožitia.

Ženy bonifikovať podľa počtu detí.

V rámci starobných dôchodkov by bolo potrebné zaviesť a definovať  m i n i m á l n y

starobný dôchodok a   s o c i á l n y  starobný dôchodok.

M i n i má l n y starobný dôchodok by sa mohol určiť z minimálnej mzdy – 60 až 70%,

S o c i á l n y  starobný dôchodok by sa mohol poskytnúť poberateľovi, ktorý si nenašetril

na minimálny starobný dôchodok, zvýšený o čiastku z odvedených odvodov.

S o l i d a r i t a  je vyjadrená jednak v rozdieli dĺžky poberania dôchodku medzi dlhšie a kratšie žijúcimi