Nad problematikou starobných dôchodkov sa vážnejšie zamýšľame až keď sa nás to bezprostredne dotýka, a to najmä odkedy a koľko by sme mali starobného dôchodku poberať.
Bolo by potrebné v rámci starobných dôchodkov zaviesť a definovať minimálny starobný dôchodok a sociálny starobný dôchodok. M i n i m á l n y riadny starobný dôchodok by sa mohol určiť z minimálnej mzdy – 60 -70 %. Na riadny starobný dôchodok si platiteľ starobných odvodov našetrí sám. Ak si do dôchodkového veku nenašetrí na minimálny dôchodok poskytne sa mu s o c i á l n y dôchodok. Výška minimálneho sociálneho dôchodku sa môže rovnať životnému minimu ku ktorému sa pripočíta alikvotná čiastka z odvedených dávok na dôchodok, t.j. bude v rozmedzí minimálneho sociálneho a minimálneho riadneho starobného dôchodku.
Z a č i a t o k poberania starobného dôchodku môže byť po odpracovaní určitého počtu rokov (15 až 25 ) :
a / individuálny – po našetrení dostatočnej sumy na výplatu aspoň minimálneho dôchodku po dobu do priemerného veku dožitia
b/ všeobecný – po dožití dôchodkového veku, v súčasnosti 62 rokov, v budúcnosti pri zachovaní aspoň súčasného pomeru
dôchodková/produktívna doba. Ženy bonifikovať.
Po splnení podmienok na starobný dôchodok sa z odvedenej sumy vypočíta výška dôchodku vydelením počtom mesiacov do priemerného veku dožitia, resp. po dohode i z menšej sumy, najmenej však potrebnej na minimálny dôchodok a zvyšok sa vráti poistencovi.
S o l i d a r i t a je zahrnutá jednak v sociálnom dôchodku (všeobecne) a jednak v dĺžke poberania dôchodkov medzi dlhšie a kratšie žijúcimi.
H o s p o d á r n o s ť . Štátom podľa zákona vybraté peniaze, v tomto prípade odvody na starobné dôchodky, by mali byť štátom hospodárne spravované, zvlášť ak sú to dlhodobé a garančné financie. Je nezodpovedné,, ak sa tieto financie odvedú
do súkromných zahraničných inštitúcií ( 2.dôchodkový pilier ), k neistému investovaniu, pričom ručenie za škody zostáva na štáte ( Sociálnej poisťovni ). Je možné, že okľukou si tieto financie od depozizujúcich bánk požičiavame za nemalý úrok. Preto by nemal byť problém odvedené dávky primerane úročiť. Tiež by nemal byť problém pre jednotlivých platiteľov viesť o s o b n é d ô c h o d k o v é ú č t y – pre informovanosť a uspokojenie svojho ega.
Možnosť ďalšieho pripoistenia v komerčných ústavoch je už vecou jednotlivcov.
Príklad :pri mzde 8OO E/mesiac, odvode 18 % ,za 40 rokov odvedieme 69.120 eur, z toho pripadne na 16 rokov priemerného poberania a uročení 3% p.a. na mesačný dôchodok 490 E (61%).